Elektrická gitara, krabičky a poetika hĺbky

Stana Geciho som stretol na Open Mic podujatí v Prešovskej Christianii, bol hosťom večera v programe Eda Klenu. Zahral a zaspieval tri autorské skladby. Elektrická gitara, modulovaný zvuk, krabičky a poetika hĺbky. Nepamätám si akordy ani texty ale zostal silný pocit — toto si chcem zopakovať. Stano je učiteľ hry na bicie, ako bubeník pôsobí v niekoľkých kapelách, funguje v Bardejove, hrá na klavír a gitara je niečo ako jeho šuflíkový projekt. Neodolal som predstave pozvať ho do Čavanga a predstaviť košickému publiku. Takže vás pozývam na pesničkársky večer. Ak by ste váhali možno vás postrčí fakt, že mu s Peťom spravíme predkapelu.

Svetozár Šomšák
dramaturg a organizátor

Spoločná skúsenosť

Prví pokoronoví igrici budú opäť otvoreným večerom. Každému, kto si prinesie autorský kúsok, sa pokúsim vytvoriť priestor pre prezentáciu. Karanténa bola unikátnym zážitkom — spoločnou skúsenosťou a príležitosťou byť viac sám so sebou, bonus od vesmíru. Bude to znieť dvojzmyselne ale verím, že tých príležitostí bude viac. Každý nový prekonaný strach sú ďalšie otvorené dvere. Ďalšie otvorené dvere, na ktoré neprastávam klopať a za nimi sa stretávam opäť sám so sebou.
Pozývam ťa byť súčasťou večera nie len ako divák ale aj ako účinkujúci. Príď si vychutnať šálku čaju uprostred komunity hľadajúcich.

Svetozár Šomšák
dramaturg a organizátor

Pieseň spája, strach rozdeľuje

Koronavírus COVID-19 nám modifikoval program. Števo Šanta sa ospravedlnil, že sa necíti a ja som to rešpektoval. Nezrušil som podujatie ale ohlásil jeho alternatívny formát. Stretli sme sa piati skalní, traja na pódiu a dvaja v publiku. Bol štvrtok a v tom čase bolo na Slovensku oficiálne zverejnené číslo 10 nakazených. Bolo riskantné sa stretnúť ale bol som pripravený toto riziko podstúpiť.

Pieseň nás spája, strach rozdeľuje.

Svetozár Šomšák
dramaturg a organizátor

Pravidelným organizovaním akustických podujatí sa snažím vytvárať priestor pre pesničkárov a pesničkárky, básnikov, slamerov a podobné okrajové prúdy. Prečo vlastne? Stále mám ten pocit, že od človeka s gitarou sa očakáva zábava a tuším je čas na zmenu paradigmy. Človek s gitarou môže symbolizovať nie len zábavu, môže to byť filozof, môže to byť kazateľ, može to byť človek hodný citlivých uší poslucháča. Som sa nahlas zamyslel...

Hudobným hosťom marcových igricov na koberci bude Števo Šanta, pesničár z Popradu. So Števom sa poznám od 2013, kedy premiérovo zahral na OpenMic podujatí v čajovni Amana. Už vtedy ma zaujal nielen citlivými textami a gitarovým remeslom ale aj svojou plachosťou. Števo do piesní veľa nerozpráva a rozhodne to nie je pesničkár zabávač, ale ak sa dokážete stíšiť do jeho piesne, zážitok je zaručený. Tento rok Števo nahral v poradí už štvrtý album s názvom Luna a marcoví igrici budú aj o premiérovaní piesní z tohto albumu v Košiciach. Album je nástrojo pestrejší ale v Košiciach to bude o Števovi a jeho akustickej gitare.

Pozývam vás zažiť autentickú atmosféru autorských piesní so šálkou čaju.

Nany je pesničkár z Prievidze a už na prvý pohľad nekonformný typ. Strapaté červená hlava, divoká brada, tvár lesného muža a oči chlapca. Nanyho poetika dýcha trubadúrstvom, tajomstvom aj hĺbkou. Je šlabikárovým príkladom poctivej pesničkárskej alternívy a preto ho nenájdete na playlistoch komerčných rádií. Môžete sa s jeho tvorbou stretnúť v kluboch a čajovniach, môžete si jeho klipy pozrieť napríklad na stránke vydavateľstva Slnko Records, kde mu minulý rok vyšiel album Sen Fiction. Je to Nanyho druhý album v tomto vydavateľstve a celkovo šiesty v poradí.

Pozývam vás zažiť autentickú atmosféru autorských piesní so šálkou čaju.

Ak existuje hrana a ja verím, že áno, Tomáš je typ človeka, ktorý po nej kráča. To bude asi dôvod, prečo je takmer nemožné ho prehliadnuť. Môžete ho obdivovať, môžete sa z neho smiať, môže vás pohoršovať jeho sebazničujúco úprimná poézia ale je takmer nemožné ho prehliadnuť.
V roku 2013 vydal svoju prvú zbierku filozoficko básnických zamyslení pod názvom Paper back. O rok neskôr pridal Hrdinu robotníckej triedy. V 2016 vyšla jeho premiérové próza Len sa nepozri do očí. Tomáš píše, maľuje, miluje, moderuje a organizuje básnicko-hudobné predstavenia. Bol prvým, kto do Košíc priniesol slam poéziu — performatívny prednes autorského textu. Od 2017 organizuje v Košiciach každoročnú spomienkovú akciu na Michala Levčíka — košickú živú pochodeň z roku 1969. Po vražde novinára a jeho priateľky v 2018 napísal text Ján a Martina a prezentoval ho na pódiách.
Občan druhej kategórie to je názov Tomášovho sebaironizujúceho fejsbukového statusu ale pre mňa je to Básnik a spolupráca s ním je zážitkom. Naposledy sa mi to podarilo v novembri 2019 v rámci multimediálnej performance Establishment.
Pozývam vás vypočuť si Tomášove texty, moju akustickú gitaru a zažiť autentickú atmosféru so šálkou čaju.

Ďalší otvorený večer tentokrát s témou Kto som? Téma je dostatočne široko nastavená, takže sa do nej zmestí mnohé. Otázka vizuálnej identity patrí k môjmu profesionálnemu slovníku ale identita je omnoho širší pojem a tak mi napadlo, prečo jej nevytvoriť priestor. Ak si nájdeš čas na decembrových igricov, budeme čítať autorské texty, interpretovať autorské skladby a tak... Aby bola načrtnutá kontinuita, dávam kúsok poézie overej časom.

Kde som? Niekedy sa mi zdá, že letím.
To práve vtedy, keď ťažší som než predtým.
Z púheho svetla utrpel som šok:
tisíc vecí rozomletých na prášok,…
(úryvok z Elementárnej básne od Miroslava Válka)

Pozývam ťa byť súčasťou večera nie len ako divák ale aj ako účinkujúci. Príď si vychutnať šálku čaju uprostred hľadajúcej komunity.

Jana som spoznal niekedy v 2014 ale mám pri ňom pocit, že sa poznáme omnoho dlhšie. Jano Svetlan Majerčík je slovenský pesničkár z Liptova. Manžel, otec rodiny, vyštudovaný polygraf, ktorý momentálne stráži areál píly v lesoch nad Liptovskám Mikulášom. Keď sme sa v októbri videli naposledy, bol si Jano v Košiciach zahrať na ulici, testoval nové kombo. Mám naozaj rešpekt pred každým, kto nájde odvahu a postaví sa na ulicu s autorskou tvorbou, aby si tak nechal prevetrať svoje ego. Jano a jeho piesne sú plné pokory, dá sa pri nich stíšiť a dá sa z tej pokory si nabrať.

Ak máte radi autentickú atmosféru akustického hrania alebo ešte nemáte v diskografii zatiaľ posledný Janov album (Do slovenčiny), pozývam vás na moderovaný večer s pesničkami pri šálke čaju.

Takmer na deň presne sa po roku Sväťo vracia ako igric na koberec. Detva, mesto kde Sväťo žije a tvorí a Košice sú od seba vzdialené len 185 km – to vôbec nie je veľa. Napriek tomu sú naším komunikačným kanálom po zvyšok roka predovšetkým sociálne siete. Ďakujem im za to a prípušťam, že sa sociálne siete stali akousi stigmou doby. Som preto naozaj rád, že Sväťo prijal pozvanie a môžme sa osobne stretnúť pri jeho piesňach. Do Sväťovho pesničkárskeho portfólia pribudol nový album, volá sa Na konci sveta a tak pesničkársky večer bude aj košickou premiérou tohto albumu.

Ak máte radi autentickú atmosféru akustického hrania, ste fanúšikom Sväťovej tvorby ale aj keď ho zatiaľ ešte nepoznáte, pozývam vás na moderovaný večer s pesničkami pri šálke čaju.

Po prázdninovej prestávke pokračujú Igrici na koberci septembrovým večerom. Spontánne som sa rozhodol, že tento večer nebude mať hosťa, ale bude mať tému a bude otvorený. Témou večera budú smútok, splín a melanchólia. Prečo práve oni? Mám taký neinvazívny ale naliehavý pocit, že smútok sa stáva vytesňovanou komoditou. Tak čo s tým? Možno je čas priznať smútok. Ak máš texty alebo piesne s priznaným smútkom toto je výzva.

Sú dlhé chromé dni, ten sprievod monotónny,
keď roky snežných zím navrstvia z vločiek tony
a pod tým závejom nuda — plod márnosti
narastá na večnosť do nekonečnosti

(úryvok z básne Spleen 2 od Charlesa Baudelaira v preklade Jána Kostru)

Pozývam ťa byť súčasťou večera nie len ako divák ale aj ako účinkujúci. Príď si vychutnať šálku čaju uprostred trudnomyseľnej komunity.