Blog

Vrátiť sa na blog
#62 OpenMic február 2017 – Pepa NOS –

Večer začal troma výpadkami elektriky, ako keď vo väznici niekoho popravia. Taká malá mystika okamihu na úvod. Pepa Nos je vo výrazových prostriedkoch nenapodobiteľný aj vo svojich 68 rokoch. Síce už viac rozpráva, menej hrá a spieva ale stále je v tom mágia muža s gitarou. Kto chce môže si vybrať z toho, čo ponúka. Pri Pepovi Nosovi som si uvedomil silu dobrého textu. Dobrý text nestarne, len dozrieva a vždy sa dá ho objaviť nanovo. 

– žádný strachy, nejak to dotáhnem, když už sme jednou tady, přeci spátky nepudem –

Ďalšia lekcia bolo, že nemusím sa stotožniť so všetkým, čo učiteľ hovorí aj keď mu ako človeku patrí môj obdiv a rešpekt. Pepa Nos začal večer Trampskou hymnou, príjemnou recesiou na tému Amerika a americký prezident. Na objednávku zaznela Babička Málkova, krásna zhudobnená balada od Františka Gellnera. Pepa Nos sa netají svojou antipatiou k islamu a k homosexuálom, čo potvrdil aj na košickom otvorenom mikrofóne svojimi textami a pripoviedkami. Okrem antipatie dal najavo aj svoj obdiv, napríklad k odkazu Karla Kryla. Venoval mu piesne s pripravovaného albumu. Po krátkej prestávke sa sála decentne preriedila a pre skalných bol určený zvyšok večera. Odzneli napr. Co pak asi delá, nemohla chýbať Země je kulatá a na želanie Ikarovou ouha aj Žádný strachy. Na záver večera bola tlačová konferencia, taký Nosov divadelný kúsok. Postavil sa na hlavu a do mikrofónu položeného na pódiu, nám s odhaleným pupkom, odpovedal na naše otázky. 

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#52 OpenMic február 2016 – Martin Macej – Michal Smetanka

Februárový otvorený mikrofón bol prázdninový, pretože decká mali jarné prázdniny. Kedže sa ich v HalmiCaffe v doprovode rodičov nazbieralo niekoľko, boli vylepšením vekového priemeru večera. Hlavným hosťom večera bol Mišo Smetanka ale večer otváral Martin Macej s 20-minútovým setom vlastných piesní v doprovode gitary. Martin nemá veľa skúseností s hraním pred publikom, napriek tomu zaujal a jeho piesne si našli svoje uši.

Potom už za svoj "mixážny" pult nastúpil Mišo. Michal má svoju zaužívanú zostavu rozloženia nástrojov. Na pulte prikrytom šatkou v arabskom štýle, si sadá na zem alebo koberec a bez nazvučenia, ktoré vždy zdvorilo odmietne, pozýva publikum do svojho sveta hudby. Februárový večer Mišo predstavil košickému publiku piesne z jeho posledného albumu Karpat mater v jeho originálnom prevedení, kedže na albume s ním hrá ďalších 16 hudobníkov a spevákov. Počuli sme Sosnu, Dva huri ale aj Solitudo, ktoré zatiaľ na svoj album ešte len čaká. Mali sme možnosť zažiť autentický zvuk exotických a starobylých nástrojov aj nápevov. Zneli koncovky, flauty čínska hulusi aj iné... Michal sa s nami rozlúčil dvoma baladami, pri ktorých sa doprevádzal na nineru, strunový nástroj stredovekých igricov. Bolo to magické. Ďakujem Martinovi a Michalovi, citlivému publiku, Peťovi za fotky a obsluhe HalmiCaffe za ústretovosť.

Budúcnosť patrí malým pódiám!

Svetozár Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov