Blog

Vrátiť sa na blog
#64 OpenMic apríl 2017 – Pavlovitz – Peter Lachký

Na úvod otvoreného mikrofónu nás Peťo Mlynarčík (verný podporovateľ projektu OpenMic) matematicky dovzdelal, keď nám prezradil, že číslo 64 zapísané v dvojkovej sústave tvorí jednotka a šesť núl (1000000) teda milión.

Hudobne večer otvoril Pavlovitz. Verím, že sa nenahnevá, keď mu budem v tomto príspevku hovoriť Pali. Tanečnica, úvodná skladba – krásny sexi temperamentný kúsok a po nej Urazený folker, novinka – príjemná reflexia slovenskej pesničkárskej mnohorakosti. Pali vie byť piesňou na hrane a Diera je jednou z tohto portfólia, silná, smutná, depresívna a oslobodzujúca zároveň. Odzneli Kto rozhodol o vine, Balada, Perie

– v noci v tejto diere cítim ľudské perie… –

Zabudnutá, Hladiny, Slnko je za hmlou, kde Pali znel ako Dežo Ursiny. Na záver ako prídavok Origami zhudobnený text Peťa Staríčka.

Hudobne večer dotvoril „Petiar“. Bude sa na tom baviť, až to bude čítať ale Peťo je pre mňa majster okamihu. Vie vybrať pieseň aj vtip, vie sa neinvazívne divákovi nasťahovať do duše. Napríklad Svätojánska je skladba, kde mu to vždy rád dovolím. Peťova gitara zneje Plíhalovsky pokojne a jeho poetika baví a hladí zároveň. Odzneli skladby Tri spiace ženy, Rána – krásny regtime, Piaty deň, O Jane z Liptovského Jána. Peťo prekladá skladby príbehmi a krátkymi básnickymi jednohubkami. Napríklad o nešťastnom potápačovi.

– obliekla si neoprén, tú už asi neopriem… –

Ďalšou Petiarovou unikátnosťou je slovotvorba. Napríklad káva k depresii je depreso. Peťo sa s nami rozlúčil prídavkami Pozvanie na Martiny od Martiny a Zavri oči.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#54 OpenMic apríl – Michal Džuka – Števo Šanta

Michal Džuka alias Džukino zabodoval svojou pesničkárskou bezprostrednosťou. Pred publikom hráva ešte len rok, ale aj pre mňa to bola škola, keď som sledoval jeho komunikáciu s divákmi. Z Džukina srší optimizmus aj keď spieva baladu. V duchu si vravím, tento mladý muž to vie. Vie ponúknuť smútok, ktorý neberie nádej, smútok, ktorý zbavuje sentimentu a oslobodzuje.

Števo Šanta svojou nenapodobiteľnou nerozhodnosťou boduje u publika, až ho upodozrievam, že na svojej nerozhodnosti vystavil svoj štýl. Je to taká Števova hra. Tvrdí, že nevie komunikovať s publikom ale on to len robí po svojom. Zazneli skladby z vydaných albumov ale aj kúsky z albumu pripravovaného. Števo piesne prekladal krátkymi blogovými príspevkami, ktoré svojimi humornými pointami príjemne rezonovali. V Neborákovi sme si zaspievali spolu a aj keď bola obyvačka len komorne zaplnená, bola to atmosféra pesničkárskeho večera. Slovenskému pesničkárovi pristane slovenské publikum.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov