Blog

Vrátiť sa na blog
#60 OpenMic december 2016 – Šejk Michal Melíšek – Svätoslav Hamaliar –

Elektrická gitara a megaveľké kombo naznačovali, že Michal to dá rockovo. Dal. Kapela mu znela z nasamplovaných podmazov a odpáleným gitarový sólam chýbal len poriadny efekt, aby sa tak nestrácali v mase zvukov. Napriek takejto postrockovej zostave bol Michal neopakovateľne romantický v textoch aj hudobných témach. Nesklamal a trištvrtiny programu vyplnil rozchodovými piesňami, teda piesňami vzťahovými, ale nebolo to len o nich. Gospelový text „Slávny Boh“ bol nadhérnou koledou a posledné (zároveň aj najnovšie) skladby z Michalovho setu, „Srdcopád“ a „Infúzka“ boli pesničkárskym zážitkom.

Sväťo priniesol atmosféru trubadúrskeho a predsa tak súčasného obrazu doby. Naliehavosť v hlase a citlivé verše prekladané gitarovou zručnosťou. Mohli sme si vychutnať malé eposy čerpajúce z historických tém (Adrianopol, Dobroslav a Katarína, Kóta 578) alebo intímne spovede poryvov autorovej duše (Na tretej planéte od slnka, Príbeh o kráse a hrôze alebo Zmluva). Záverečná „Pieseň mojej duše“ bola krásnou modlitbou a dôstojnou bodkou za spoločne strávenými okamihmi okolo pomyselného rodinného ohňa.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#59 OpenMic november 2016 – Sveťo Šomšák – Peter Trnka – Milan Kalmár – Tomáš Straka –

Doprial som si 7 piesňový pesničkársky sólo set. Užil som si to naplno, pretože publikum boli moja rodina, moji priatelia, priaznivci a ľudia, ktorým dôverujem, to sa vždy dobre hrá. S Peťom sme spolu dali „Odhodlanie“, „Piknik“ a „Zastav ma“. Pred prestávkou Laco Sasák odovzdal Jurajovi Karlíkovi cenu za podporu OpenMic podujatí a všetci sme si dopriali 10 minútovú pauzu.

Po pauze Košická postmoderna, teda Tomáš Straka, Milan Kalmár a ja sme spolu s Peťom Trnkom odpremiérovali básnické divadlo Hrdina robotníckej triedy.

Boli to intenzívne 2 hodiny na pódiu a tak sa nemôžem diviť mnohým, ktorí to nedali až do konca. Napriek pomerne intenzívnej fluktuácii na strane publika, bol to vydarený večer a bol to zážitok.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

Komornejšie ako komorne, tak by sa dal zhrnúť októbrový otvorený mikrofón. Publikum tvoril dramaturg, fotograf, účinkujúci, ktorý práve nevystupoval a 3 diváci. Napriek tomu patrí moja nesmierna poklona Mišovi aj Števovi za profesionálny prístup.

Mišo je mladý muž, ktorému vždy rád vytvorím priestor, pretože keď hrá, má iskru v očiach. S touto iskrou Mišo spieva veselé aj smutné, svoje aj prevzaté, slovenské aj poľské. Večer otvoril preloženým textom slovinského pesničkára s názvom Cesta, ako sám uviedol, je to pieseň o ňom. Zaznela premiérová „bez mena“, balada Na javore, Drahá milá a iné z ktorých mi nedá nespomenúť môjho favorita – Hmyziu farmu. Michal sa rozlúčil Baladou o vernom fanúšikovi, kde sa naša malá komunita skalného publika pridala.

Števo je muzikantský típek. Človek zavrie oči a počuje spievať gitaru. Števova poetika načiera z každodennosti aby vzápätí vystúpala do najvyšších poschodí textárskeho neba „všetko je uschnuté ako farba, všetko je iné ako kliatba…“

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

ProVocalsSisa, Lucia, Veronika, Zuzana a Barbie. Dnešný večer im sekundoval aj Rasťo Valanský na kajon. Dievčatá si priniesli svoje publikum a tak bolo pre koho hrať aj spievať. Technika na začiatku nespolupracovala preto som večer začal moderovať bez ozvučenie a svoje 4 pesničkárske vstupy som takisto odohral a odspieval naostro. Po pesničkárskom intre si sadli k mikrofónom mladé, krásne a šikovné baby, ktoré bolo radosť počúvať a na ktoré bolo radosť sa pozerať. Dievčatá odspievali niekoľko koverov od škandinávskej acapella formácie The Real Group, prespievali piesne z filmu Pitch Perfect a dali aj spirituáliky „Deep river“ a „Let me tell you good news“. Bolo mi zážitkom byť pri tom a vidieť ako sa rodia budúce hviezdy.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#55 OpenMic máj 2016 – Jano Svetlan Majerčík –

Všetko zlé je na niečo dobré. Naši hokejisti nepostúpili do štvrťfinále a tak aj v máji sa nájde publikum, ktoré si príde výpočuť pesničkára slovenského. Jano Svetlan Majerčík nie je tak často hosťom v Košiciach a tak som naozaj rád, že som ho mohol uviesť vrámci otvoreného mikrofónu. Kedže Janko je nádherný človek bol si sám predkapelou aj hlavným hosťom večera. Zazneli skladby z albumov Čistou bránou budúcnosti, Súvislosti aj Stretnutie s básnikom (album zhudobnených textov MIlana Rúfusa). Janko sa s nami rozlúčil za zvukov zvonkohry koshi.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#54 OpenMic apríl – Michal Džuka – Števo Šanta

Michal Džuka alias Džukino zabodoval svojou pesničkárskou bezprostrednosťou. Pred publikom hráva ešte len rok, ale aj pre mňa to bola škola, keď som sledoval jeho komunikáciu s divákmi. Z Džukina srší optimizmus aj keď spieva baladu. V duchu si vravím, tento mladý muž to vie. Vie ponúknuť smútok, ktorý neberie nádej, smútok, ktorý zbavuje sentimentu a oslobodzuje.

Števo Šanta svojou nenapodobiteľnou nerozhodnosťou boduje u publika, až ho upodozrievam, že na svojej nerozhodnosti vystavil svoj štýl. Je to taká Števova hra. Tvrdí, že nevie komunikovať s publikom ale on to len robí po svojom. Zazneli skladby z vydaných albumov ale aj kúsky z albumu pripravovaného. Števo piesne prekladal krátkymi blogovými príspevkami, ktoré svojimi humornými pointami príjemne rezonovali. V Neborákovi sme si zaspievali spolu a aj keď bola obyvačka len komorne zaplnená, bola to atmosféra pesničkárskeho večera. Slovenskému pesničkárovi pristane slovenské publikum.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#53 OpenMic marec 2016 – Ľudmilia Benková – Raketa KVK –

Predjarný otvorený mikrofón predstavil v premiére Raketu KVK teda Peťa Milošoviča a Roba Tótha. Mladých mužov, ktorí si svojich 30 minút slávy užili naplno a publikum si to užilo s nimi. Peťa a Roba spája matematika, decentne nihilistická poetika a punk-folkový gitarový zvuk. Odzneli skladby Ježko, PMS (Pozitívneho myslenia sila), Nenávidím, Život je zmena, Kamenné srdce, Otázky, Chlapec, Aké dievča chcem, Chýbaš, Slonia, Pekná. Nedá mi necitovať z Nenávidím ... nenávidím čas a nenávidím priestor, vytáča ma dedina nasierama ma mesto, život v spoločnosti je najhorším trestom, všetkým vôkol vztýčim nenávistné gesto, nemám rád vlastne nič... Za mňa jednoznačne palec hore.

Ľudmila Benková je pesničkárka s neskutočne podmanivým hlasom. V publiku má zopár tvárí, ktoré sa odvážim nazvať jej fanklubom. Svoje marcové vystúpenie otvorila skladbami E-mailová, Ľúb ma a Osudová. Posledná spomínaná bola premiérou a ten smútok z nej bol zážitkom. Po Ešte mi je dobre si Ľudmilla pozvala na pódium Martina Maceja, gitaristu ktorý sa na otvoreným mikrofónoch objavil vo februári a zaujal svojou citlivou hrou. Boli za mikrofónom každý za seba ale boli jedinečným pesničkárskym organizmom. Črepinku a Dážď Ľudmilla zahrala a zaspievala a Martin jej hral druhú gitaru. Slnko, Recept na predvolebný koláčik a Nekomerčné reggae boli Martinove skladby do ktorých Ľudmilla spievala svoje texty a ticho, ktoré dalo publikum bolo rovnako čarovné ako samotné piesne. Ľudmila sa rozlúčila dvoma prídavkami Modres blues a Zo zvyku a to bolo všetko. Ľudia sa stretli s ľuďmi, piesne si našli uši a svet bol na chvíľu znesiteľnejším.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#52 OpenMic február 2016 – Martin Macej – Michal Smetanka

Februárový otvorený mikrofón bol prázdninový, pretože decká mali jarné prázdniny. Kedže sa ich v HalmiCaffe v doprovode rodičov nazbieralo niekoľko, boli vylepšením vekového priemeru večera. Hlavným hosťom večera bol Mišo Smetanka ale večer otváral Martin Macej s 20-minútovým setom vlastných piesní v doprovode gitary. Martin nemá veľa skúseností s hraním pred publikom, napriek tomu zaujal a jeho piesne si našli svoje uši.

Potom už za svoj "mixážny" pult nastúpil Mišo. Michal má svoju zaužívanú zostavu rozloženia nástrojov. Na pulte prikrytom šatkou v arabskom štýle, si sadá na zem alebo koberec a bez nazvučenia, ktoré vždy zdvorilo odmietne, pozýva publikum do svojho sveta hudby. Februárový večer Mišo predstavil košickému publiku piesne z jeho posledného albumu Karpat mater v jeho originálnom prevedení, kedže na albume s ním hrá ďalších 16 hudobníkov a spevákov. Počuli sme Sosnu, Dva huri ale aj Solitudo, ktoré zatiaľ na svoj album ešte len čaká. Mali sme možnosť zažiť autentický zvuk exotických a starobylých nástrojov aj nápevov. Zneli koncovky, flauty čínska hulusi aj iné... Michal sa s nami rozlúčil dvoma baladami, pri ktorých sa doprevádzal na nineru, strunový nástroj stredovekých igricov. Bolo to magické. Ďakujem Martinovi a Michalovi, citlivému publiku, Peťovi za fotky a obsluhe HalmiCaffe za ústretovosť.

Budúcnosť patrí malým pódiám!

Svetozár Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov