Blog

Dramaturgia júnového večera znesie prívlastok otvorená. Strangedoors – teda Tomášove nihilizmom nasiaknuté texty plus Majove a Dominove gitarové podmazy – to bol svet bítnickej slobody. Svet nespútaného slova, svet priamočiarej spovede. Tomáš vie byť teatrálny, vie byť patetický a vie byť prítomný. Text „Chcel by som“ z jeho prvej zbierky (Paper back, 2013) bol naozajstným zážitkom. Ten okamih je nespostredkovateľný a kto tam bol, vie o čom píšem. Stragedoors dohrali svoj set, zaklincovali to prídavkom a odišli na cigaretu.

Peter Janků priniesol na pódium svoju vieru v Boha a svoje odhodlanie. Bol úprimný. K uvedeniu nového albumu do sveta si prizval Eda Klenu a tak dobrá víla Edo poprial albumu aby sa dobre predával. Peťo sa pobavil na prívlastku gospelový pesničkár ale nezaprel texty voňajúce evanjeliom. Bolo „20 rokov čakania“ aj „Balada slovenská“ a boli „Keď“ a „Pózy a postoje“ z najnovšieho albumu. Zaspievali sme si spolu a na chvíľu sme boli rodina.

Mal som pocit zadosťučinenia, že sa za mikrofónom vystriedali dva pohľady na svet a nebol to boj, bol to rozhovor. Ďakujem Tomášovi aj Peťovi, Majovi aj Dominovi aj trpezlivému publiku.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#55 OpenMic máj 2016 – Jano Svetlan Majerčík –

Všetko zlé je na niečo dobré. Naši hokejisti nepostúpili do štvrťfinále a tak aj v máji sa nájde publikum, ktoré si príde výpočuť pesničkára slovenského. Jano Svetlan Majerčík nie je tak často hosťom v Košiciach a tak som naozaj rád, že som ho mohol uviesť vrámci otvoreného mikrofónu. Kedže Janko je nádherný človek bol si sám predkapelou aj hlavným hosťom večera. Zazneli skladby z albumov Čistou bránou budúcnosti, Súvislosti aj Stretnutie s básnikom (album zhudobnených textov MIlana Rúfusa). Janko sa s nami rozlúčil za zvukov zvonkohry koshi.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#54 OpenMic apríl – Michal Džuka – Števo Šanta

Michal Džuka alias Džukino zabodoval svojou pesničkárskou bezprostrednosťou. Pred publikom hráva ešte len rok, ale aj pre mňa to bola škola, keď som sledoval jeho komunikáciu s divákmi. Z Džukina srší optimizmus aj keď spieva baladu. V duchu si vravím, tento mladý muž to vie. Vie ponúknuť smútok, ktorý neberie nádej, smútok, ktorý zbavuje sentimentu a oslobodzuje.

Števo Šanta svojou nenapodobiteľnou nerozhodnosťou boduje u publika, až ho upodozrievam, že na svojej nerozhodnosti vystavil svoj štýl. Je to taká Števova hra. Tvrdí, že nevie komunikovať s publikom ale on to len robí po svojom. Zazneli skladby z vydaných albumov ale aj kúsky z albumu pripravovaného. Števo piesne prekladal krátkymi blogovými príspevkami, ktoré svojimi humornými pointami príjemne rezonovali. V Neborákovi sme si zaspievali spolu a aj keď bola obyvačka len komorne zaplnená, bola to atmosféra pesničkárskeho večera. Slovenskému pesničkárovi pristane slovenské publikum.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#53 OpenMic marec 2016 – Ľudmilia Benková – Raketa KVK –

Predjarný otvorený mikrofón predstavil v premiére Raketu KVK teda Peťa Milošoviča a Roba Tótha. Mladých mužov, ktorí si svojich 30 minút slávy užili naplno a publikum si to užilo s nimi. Peťa a Roba spája matematika, decentne nihilistická poetika a punk-folkový gitarový zvuk. Odzneli skladby Ježko, PMS (Pozitívneho myslenia sila), Nenávidím, Život je zmena, Kamenné srdce, Otázky, Chlapec, Aké dievča chcem, Chýbaš, Slonia, Pekná. Nedá mi necitovať z Nenávidím ... nenávidím čas a nenávidím priestor, vytáča ma dedina nasierama ma mesto, život v spoločnosti je najhorším trestom, všetkým vôkol vztýčim nenávistné gesto, nemám rád vlastne nič... Za mňa jednoznačne palec hore.

Ľudmila Benková je pesničkárka s neskutočne podmanivým hlasom. V publiku má zopár tvárí, ktoré sa odvážim nazvať jej fanklubom. Svoje marcové vystúpenie otvorila skladbami E-mailová, Ľúb ma a Osudová. Posledná spomínaná bola premiérou a ten smútok z nej bol zážitkom. Po Ešte mi je dobre si Ľudmilla pozvala na pódium Martina Maceja, gitaristu ktorý sa na otvoreným mikrofónoch objavil vo februári a zaujal svojou citlivou hrou. Boli za mikrofónom každý za seba ale boli jedinečným pesničkárskym organizmom. Črepinku a Dážď Ľudmilla zahrala a zaspievala a Martin jej hral druhú gitaru. Slnko, Recept na predvolebný koláčik a Nekomerčné reggae boli Martinove skladby do ktorých Ľudmilla spievala svoje texty a ticho, ktoré dalo publikum bolo rovnako čarovné ako samotné piesne. Ľudmila sa rozlúčila dvoma prídavkami Modres blues a Zo zvyku a to bolo všetko. Ľudia sa stretli s ľuďmi, piesne si našli uši a svet bol na chvíľu znesiteľnejším.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#52 OpenMic február 2016 – Martin Macej – Michal Smetanka

Februárový otvorený mikrofón bol prázdninový, pretože decká mali jarné prázdniny. Kedže sa ich v HalmiCaffe v doprovode rodičov nazbieralo niekoľko, boli vylepšením vekového priemeru večera. Hlavným hosťom večera bol Mišo Smetanka ale večer otváral Martin Macej s 20-minútovým setom vlastných piesní v doprovode gitary. Martin nemá veľa skúseností s hraním pred publikom, napriek tomu zaujal a jeho piesne si našli svoje uši.

Potom už za svoj "mixážny" pult nastúpil Mišo. Michal má svoju zaužívanú zostavu rozloženia nástrojov. Na pulte prikrytom šatkou v arabskom štýle, si sadá na zem alebo koberec a bez nazvučenia, ktoré vždy zdvorilo odmietne, pozýva publikum do svojho sveta hudby. Februárový večer Mišo predstavil košickému publiku piesne z jeho posledného albumu Karpat mater v jeho originálnom prevedení, kedže na albume s ním hrá ďalších 16 hudobníkov a spevákov. Počuli sme Sosnu, Dva huri ale aj Solitudo, ktoré zatiaľ na svoj album ešte len čaká. Mali sme možnosť zažiť autentický zvuk exotických a starobylých nástrojov aj nápevov. Zneli koncovky, flauty čínska hulusi aj iné... Michal sa s nami rozlúčil dvoma baladami, pri ktorých sa doprevádzal na nineru, strunový nástroj stredovekých igricov. Bolo to magické. Ďakujem Martinovi a Michalovi, citlivému publiku, Peťovi za fotky a obsluhe HalmiCaffe za ústretovosť.

Budúcnosť patrí malým pódiám!

Svetozár Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#51 OpenMic január 2016 – Michal Melíšek – Milan Kalmár – Edo Klena

Začiatok roka som dramaturgicky postavil na istotách a pozval som pred otvorený mikrofón Eda Klenu a Milana Kalmára. Táto skladba účinkujúcich oslovila Michala Melíška a tak sa prihlásil ako predkapela. Svoj program postavil na gospelových textoch v angličtine, takže sme si oprašovali svoje jazykové zručnosti.

Milan sa pripomenul niekoľkými tutovkami ale pridal aj premiérové kúsky. Napríklad … dostali sme darom šteňa voláme ho Nero, šťastne behá nám po dvore furt mu stojí chvost… Milan sa vie baviť s publikom a publikum sa vie baviť s Milanom.

Edo dokázal v sebe nezaprieť chlapca, ktorý sa chce hrať a čo viac sa dá? Predstúpiť pred publikum v čelenke a s krtkom na tričku, zahrať … Hej vedúci, nejaké drobné nemáš, héj vedúci tu sa pozeraj, kde sa pozeráš?… toto je Edo Klena pesničkár slovenský. Atmosféra naplnenej obývačky bola dôstojnou kulisou vydareného januárového otvoreného mikrofónu. 

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Svetozár Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#50 OpenMic december 2015 – Dominika Truban – Irish Rose –

Dominika Truban si spravila miniturné na východe a som rád, že nevynechala Košice a HalmiCaffe. Prišla, zahrala a zaspievala a bola úžasná. „Obyvačka“ bolá plná ľudí a Dominika, aj keď ju mnohí počuli v premiére, si dokázala nájsť cestu k publiku. Dala „Rôzne druhy ľudí“, dala „Manželky a milenky“ – pieseň, ktorá tak metafyzicky lezie pod kožu muža, bola „Cesta“ a boli ďalšie. Dominika prezradila, že pripravuje svoj debutový album, tak jej držím palce a teším sa naň.

Po Dominike nastúpili Irish Rose, pre tento večer ako kvarteto v zložení Eva (bodhrán a spev), Katka (mandola, husle a spev), Filip (akordeón) a Jozef (gitara a spev). Irish Rose naplnili priestor kaviarne atmosférou írskeho folku rezaného keltskou rytmikou. Boli baladickí, miestami šanzónoví, dalo sa nabrať s temperamentu, ktorým naplnili „obývačku“. Opäť to bol kúzelný večer s nádhernými ľuďmi za mikrofónom, citlivým auditóriom ale aj pochodujúcimi psami popred mikrofón a tancujúcou Zunou. Ďakujem Dominike, Katke, Evke, Jozefovi, Filipovi, publiku, Peťovi za fotky.  

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Svetozár Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov


#49 OpenMic november 2015 – Jozef Palaščák a Ján Horňák – Pavol Kovaľ a Kopa –

Poézia je silná tým, ako je krehká. Jožko Palaščák a jeho verše sú ostrovom na ktorom sa dá stroskotať a človek si nepripadá stratený. Janko Horňák rozpráva gitarou, vie to a má čo povedať. Poézia a hudba majú spoločnú DNA, tento večer to nebol problém cítiť v Jozefový veršoch aj v Jankových tónoch. Jozef rád vkladá do piesní krezby a je to magické vnímať tóny akustickej gitary a vidieť práve sa rodiaci obraz z ťahov detských pasteliek a boxu na topánky.

Paľo Kovaľ si priniesol malý orchester prešovskej muzikantskej rodinky. Lukáša a jeho elektrickú gitaru, Tomáša a cajon a tiež Filipa a kontrabas. Za 4 roky otvorených mikrofónov v Košiciach bol Filipov kontrabas druhým, ktorý zaznel. Aj keď sa Paľo sám pesničkárom nenazýva, to ako vie komunikovať s publikom je radosť sledovať. Treba ale povedať, že tento večer tu mal svoj silný prešovský fanklub a tak si mohol pripadať ako doma. Záverečnú skladbu 6 piesňového setu dal Paľo sám s gitarou a bol to mocný zážitok. Keďže viac natrénované nemali, šli si sadnúť. Dali sa ešte ukecať na 2 prídavky v reggae rytme, tam sme si zaspievali i zatlieskali šicke spolu.


Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#48 OpenMic október 2015 – Chris Ellys – Angie a Priatelia –

Kristián bol príjemným prekvapením. Nie som tak zrastený s angličtinou, aby som rozumel všetkému, o čom spieval ale emócia bola. Je to pre mňa vždy trochu otázka prečo sa autor našich reálií rozhodne vyjadrovať jazykom ostrovných reálií ale nebráni mi to, mať zážitok z pesničkárskej udalosti. Kristián dal niekoľko svojich autorských kúskov a na záver aj cover od Simona a Garfunkela a také okamihy vždy potešia.

Angie, po našom Anka, je vzácna kombinácia ženskej poetiky, presvedčivého hlasu a ľudského tmelu. Dokáže sa obklopiť šikovnými muzikantmi a výsledok je zážitok. Veľmi si vážim, že Anka vie pritiahnuť publikum a nie hocijaké. Je to sen každého pesničkára, mať publikum pre ktoré tvorí a pre ktoré hrá. Angie a priatelia zahrali a zaspievali veselé aj smutné z pripravovaného CD na ktoré sa ja osobne naozaj teším a držím palce aby sa podarilo. Odzneli kúsky ako Čím skôr tým lepšie, Dotyk aj krásne smutná spoveď Krídla.


Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov