#62 OpenMic február 2017 – Pepa NOS –

Večer začal troma výpadkami elektriky, ako keď vo väznici niekoho popravia. Taká malá mystika okamihu na úvod. Pepa Nos je vo výrazových prostriedkoch nenapodobiteľný aj vo svojich 68 rokoch. Síce už viac rozpráva, menej hrá a spieva ale stále je v tom mágia muža s gitarou. Kto chce môže si vybrať z toho, čo ponúka. Pri Pepovi Nosovi som si uvedomil silu dobrého textu. Dobrý text nestarne, len dozrieva a vždy sa dá ho objaviť nanovo. 

– žádný strachy, nejak to dotáhnem, když už sme jednou tady, přeci spátky nepudem –

Ďalšia lekcia bolo, že nemusím sa stotožniť so všetkým, čo učiteľ hovorí aj keď mu ako človeku patrí môj obdiv a rešpekt. Pepa Nos začal večer Trampskou hymnou, príjemnou recesiou na tému Amerika a americký prezident. Na objednávku zaznela Babička Málkova, krásna zhudobnená balada od Františka Gellnera. Pepa Nos sa netají svojou antipatiou k islamu a k homosexuálom, čo potvrdil aj na košickom otvorenom mikrofóne svojimi textami a pripoviedkami. Okrem antipatie dal najavo aj svoj obdiv, napríklad k odkazu Karla Kryla. Venoval mu piesne s pripravovaného albumu. Po krátkej prestávke sa sála decentne preriedila a pre skalných bol určený zvyšok večera. Odzneli napr. Co pak asi delá, nemohla chýbať Země je kulatá a na želanie Ikarovou ouha aj Žádný strachy. Na záver večera bola tlačová konferencia, taký Nosov divadelný kúsok. Postavil sa na hlavu a do mikrofónu položeného na pódiu, nám s odhaleným pupkom, odpovedal na naše otázky. 

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov