#53 OpenMic marec 2016 – Ľudmilia Benková – Raketa KVK –

Predjarný otvorený mikrofón predstavil v premiére Raketu KVK teda Peťa Milošoviča a Roba Tótha. Mladých mužov, ktorí si svojich 30 minút slávy užili naplno a publikum si to užilo s nimi. Peťa a Roba spája matematika, decentne nihilistická poetika a punk-folkový gitarový zvuk. Odzneli skladby Ježko, PMS (Pozitívneho myslenia sila), Nenávidím, Život je zmena, Kamenné srdce, Otázky, Chlapec, Aké dievča chcem, Chýbaš, Slonia, Pekná. Nedá mi necitovať z Nenávidím ... nenávidím čas a nenávidím priestor, vytáča ma dedina nasierama ma mesto, život v spoločnosti je najhorším trestom, všetkým vôkol vztýčim nenávistné gesto, nemám rád vlastne nič... Za mňa jednoznačne palec hore.

Ľudmila Benková je pesničkárka s neskutočne podmanivým hlasom. V publiku má zopár tvárí, ktoré sa odvážim nazvať jej fanklubom. Svoje marcové vystúpenie otvorila skladbami E-mailová, Ľúb ma a Osudová. Posledná spomínaná bola premiérou a ten smútok z nej bol zážitkom. Po Ešte mi je dobre si Ľudmilla pozvala na pódium Martina Maceja, gitaristu ktorý sa na otvoreným mikrofónoch objavil vo februári a zaujal svojou citlivou hrou. Boli za mikrofónom každý za seba ale boli jedinečným pesničkárskym organizmom. Črepinku a Dážď Ľudmilla zahrala a zaspievala a Martin jej hral druhú gitaru. Slnko, Recept na predvolebný koláčik a Nekomerčné reggae boli Martinove skladby do ktorých Ľudmilla spievala svoje texty a ticho, ktoré dalo publikum bolo rovnako čarovné ako samotné piesne. Ľudmila sa rozlúčila dvoma prídavkami Modres blues a Zo zvyku a to bolo všetko. Ľudia sa stretli s ľuďmi, piesne si našli uši a svet bol na chvíľu znesiteľnejším.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov