Blog

#67 OpenMic september 2017 – Anna ŠTĚPÁNOVÁ – POTMEHÚT –

Anna pri svojej hudobnej produkcii používa looper, vrství minimalistické plochy, vkladá do nich živý tón huslí a svoj hlas. Je to alchýmia tónov a zvukov, leporelo vrstiev. Na úvod zazneli: upravená slovenská ľudová pieseň, téma z Trainspotingu a odľahčená kompozícia vychádzajúca z flamenca pod názvom Verde. Anna vrstvila nielen zvuky a tóny ale aj prekladala jazyky. Znela slovenčina, čeština, angličtina aj španielčina. Chvíľami si poslucháč mohol pripadať ako vo filme Davida Lyncha, chvíľami ako na večierku u Philipa Glassa a pri dadaistických kolážach slov a zvukov to znelo ako stretnutie s Ivou Bittovou. Na záver odznel ešte cover od kubánskej dievčenskej kapely a bola to príjemná bodka za Anniným performance.

Mladí muži z Prešova, ktorí hudú po tme, priniesli bluesový barový pocit. Tomášova poetika mapujúca málo navštevované kúty mysle a Petrova elektrická gitara trčia z piesní. Zazneli Červená, Letná, Paraván v karaváne, Mrakodav, Pieseň o amoku aj novinka Ľahol únavou. Na záver sa Potmehúti rozlúčili postmorte alegóriou Uvidel som svoje parte. Ako prídavok servírovali hudobnú hádanku Popartový chrobák a naozaj chutila.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#65 OpenMic máj 2017 – Milan KOLCUN – Juraj KARLÍK –

Májový otvorený mikrofón bol poetických, ako sa na máj patrí. Na pódium pribudol gauč a do gauča básnik, ku gauču kreslo a do kresla muzikant. Na začiatok krátke predstavenie protagonistov a úvodný husľový part v podaní Juraja, niekde na pomedzí improvizácie a ľudovej piesne. Milanove verše z básnických prvotín – (Z)vrátené (po)city. Ticho do básne a krátky rozhovor. Opäť Jurajove husle a Milanove verše zo zbierky – hore BEZ NÁZVU. Juraj ponúkol okrem tónov huslí aj klavírny bonmot a Milan čítanie z (mini)románu – Najnovší hriech. Zazneli preklady španielsky píšucich autorov: Maria Benedettiho a Eduarda Galeaneho, aby sme spoznali aj prekladateľskú stránku Milanove osobnosti. Juraj dal husľovú hudobnú bodku za májovým otvoreným mikrofónom a každý, kto si z večera odniesol zážitok, potešil aj mňa.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#64 OpenMic apríl 2017 – Pavlovitz – Peter Lachký

Na úvod otvoreného mikrofónu nás Peťo Mlynarčík (verný podporovateľ projektu OpenMic) matematicky dovzdelal, keď nám prezradil, že číslo 64 zapísané v dvojkovej sústave tvorí jednotka a šesť núl (1000000) teda milión.

Hudobne večer otvoril Pavlovitz. Verím, že sa nenahnevá, keď mu budem v tomto príspevku hovoriť Pali. Tanečnica, úvodná skladba – krásny sexi temperamentný kúsok a po nej Urazený folker, novinka – príjemná reflexia slovenskej pesničkárskej mnohorakosti. Pali vie byť piesňou na hrane a Diera je jednou z tohto portfólia, silná, smutná, depresívna a oslobodzujúca zároveň. Odzneli Kto rozhodol o vine, Balada, Perie

– v noci v tejto diere cítim ľudské perie… –

Zabudnutá, Hladiny, Slnko je za hmlou, kde Pali znel ako Dežo Ursiny. Na záver ako prídavok Origami zhudobnený text Peťa Staríčka.

Hudobne večer dotvoril „Petiar“. Bude sa na tom baviť, až to bude čítať ale Peťo je pre mňa majster okamihu. Vie vybrať pieseň aj vtip, vie sa neinvazívne divákovi nasťahovať do duše. Napríklad Svätojánska je skladba, kde mu to vždy rád dovolím. Peťova gitara zneje Plíhalovsky pokojne a jeho poetika baví a hladí zároveň. Odzneli skladby Tri spiace ženy, Rána – krásny regtime, Piaty deň, O Jane z Liptovského Jána. Peťo prekladá skladby príbehmi a krátkymi básnickymi jednohubkami. Napríklad o nešťastnom potápačovi.

– obliekla si neoprén, tú už asi neopriem… –

Ďalšou Petiarovou unikátnosťou je slovotvorba. Napríklad káva k depresii je depreso. Peťo sa s nami rozlúčil prídavkami Pozvanie na Martiny od Martiny a Zavri oči.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#63 OpenMic marec 2017 – Martin Brečko –

Martin Brečko je textár, skladateľ aj interpret a to sú atribúty pesničkára. Pesničkárstvo má mnoho podôb a tá Martinova je viac popová. Svoju Folktour v HalmiSpace otvoril skladbou Príbehy, príjemnou baladou v svižnom tempe s využitím naloopovaných liniek. Gitarový looper je tak trochu Martinova sprievodná kapela a v priebehu večera sa loopovalo viackrát. Po troch vlastných skladbách dal Martin prvý cover Let her go od Passengera. V ďalšej, už vlastnej skladbe, Slová boli príjemne navrstvené akordy a plochy, tak mohol mať človek so zavretými očami pocit, že na sú na pódiu aspoň dvaja gitaristi, ale neboli. Postupne odzneli skladby Ruža, Spomeň si a O živote.

– nechaj sa viesť a svoju cestu si stráž... –

Ďalším coverom bola Waitng on a world to change od Johna Mayera a Martin priznal svoj obdiv k tomuto americkému populárnemu pesničkárovi. Veľmi príjemnou zmenou bola trochu bluesová Na čom záleží, v ktorej si autor decentne pospytoval svedomie. Staré mesto bola Martinovým vyznaním Košiciam a na záver ešte zazneli dve balady: Pieseň o tebe a Ty spíš. Martin je vo svojich témach aj aranžmánoch baladický ale nedá sa priehliadnuť jeho optimizmus, ktorý rozdáva z pódia aj mimo neho. Tak mu prajem aby mu dlho vydržal. 

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#62 OpenMic február 2017 – Pepa NOS –

Večer začal troma výpadkami elektriky, ako keď vo väznici niekoho popravia. Taká malá mystika okamihu na úvod. Pepa Nos je vo výrazových prostriedkoch nenapodobiteľný aj vo svojich 68 rokoch. Síce už viac rozpráva, menej hrá a spieva ale stále je v tom mágia muža s gitarou. Kto chce môže si vybrať z toho, čo ponúka. Pri Pepovi Nosovi som si uvedomil silu dobrého textu. Dobrý text nestarne, len dozrieva a vždy sa dá ho objaviť nanovo. 

– žádný strachy, nejak to dotáhnem, když už sme jednou tady, přeci spátky nepudem –

Ďalšia lekcia bolo, že nemusím sa stotožniť so všetkým, čo učiteľ hovorí aj keď mu ako človeku patrí môj obdiv a rešpekt. Pepa Nos začal večer Trampskou hymnou, príjemnou recesiou na tému Amerika a americký prezident. Na objednávku zaznela Babička Málkova, krásna zhudobnená balada od Františka Gellnera. Pepa Nos sa netají svojou antipatiou k islamu a k homosexuálom, čo potvrdil aj na košickom otvorenom mikrofóne svojimi textami a pripoviedkami. Okrem antipatie dal najavo aj svoj obdiv, napríklad k odkazu Karla Kryla. Venoval mu piesne s pripravovaného albumu. Po krátkej prestávke sa sála decentne preriedila a pre skalných bol určený zvyšok večera. Odzneli napr. Co pak asi delá, nemohla chýbať Země je kulatá a na želanie Ikarovou ouha aj Žádný strachy. Na záver večera bola tlačová konferencia, taký Nosov divadelný kúsok. Postavil sa na hlavu a do mikrofónu položeného na pódiu, nám s odhaleným pupkom, odpovedal na naše otázky. 

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#61 OpenMic január 2017 – Laco SASÁK – Brunhilda LINSELOVÁ –

Brunhilda Linselová a David Benkö nám ponúkli malý a príjemný výchovný koncert. Keďže sú obaja učitelia na ľudovej škole umenia, malo to atmosféru a bol v tom aj muzikantský kumšt. Hilda je nenápadná usmievavá dáma s tichým hlasom ale s veľkým citom pre nástroj. Zaznela klasika: Gershwinovo Summertime, Vivaldiho Zima, zazneli muzikálové kúsky: Mačky od F. L. Webera, vypočuli sme si klezmer, židovskú svadobnú skladbu a boli aj popsongy v úpravách pre husle a klavír: Elvisove Love me tender, Cant help falling in love aj Lehockého Veľký sen mora. Hilda a David  sa s nami rozlúčili evergrínom, ktorý preslávil Frank Sinatra – Strangers in the night – a bolo to nádherné.

Laco Sasák sa netají svojim obdivom ku country hudbe a má v nej obdivuhodný prehľad. Myslím, že len málo ľudí si uvedomuje, koľko textom Laco prebásnil a prespieval do slovenčiny. V jeho včerajšom recitále zazneli v slovenčine piesne od Johna Denvera: Vítam nové ráno (Farewell Andromeda), Život je nádherný (Prayers and promises), Láska (Perhaps). Pre mňa menej sa orientujúceho v country žánri bolo zážitkom vypočuť si napríklad v slovenčine Vincenta od Dona Mcleana. V krátkych výletoch nás Laco pozval do sveta swingu Kým svetu vládol swing (Back to the swing of things od Tracy Byrda) ale ocitli sme sa aj vo svete krásnych írskych balád: Dvaja havrani a Oriešok. Muž, ktorý sadil stromy bola Lacova autorská skladba a pocta Jeanovi Gionovi. Nádej a síl mi daj, prebásný text Dylanovky Aint going nowhere bola posledná gitarovka a Laco sa s nami rozlúčil s husľami, flautou a írkym bubnom, samozrejme postupne, nie naraz. Zazneli Začul som novinu, Pán tanca a Raz musí prísť ten krásny deň, teda gospelové posolstvá. Pesničkárstvo má mnoho odtieňov a môj veľký rešpekt patrí Lacovi Sasákovi za jeho lokálnu výnimočnosť a svetový prehľad s ktorými obohacuje slovenské country a folk podhubie.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#60 OpenMic december 2016 – Šejk Michal Melíšek – Svätoslav Hamaliar –

Elektrická gitara a megaveľké kombo naznačovali, že Michal to dá rockovo. Dal. Kapela mu znela z nasamplovaných podmazov a odpáleným gitarový sólam chýbal len poriadny efekt, aby sa tak nestrácali v mase zvukov. Napriek takejto postrockovej zostave bol Michal neopakovateľne romantický v textoch aj hudobných témach. Nesklamal a trištvrtiny programu vyplnil rozchodovými piesňami, teda piesňami vzťahovými, ale nebolo to len o nich. Gospelový text „Slávny Boh“ bol nadhérnou koledou a posledné (zároveň aj najnovšie) skladby z Michalovho setu, „Srdcopád“ a „Infúzka“ boli pesničkárskym zážitkom.

Sväťo priniesol atmosféru trubadúrskeho a predsa tak súčasného obrazu doby. Naliehavosť v hlase a citlivé verše prekladané gitarovou zručnosťou. Mohli sme si vychutnať malé eposy čerpajúce z historických tém (Adrianopol, Dobroslav a Katarína, Kóta 578) alebo intímne spovede poryvov autorovej duše (Na tretej planéte od slnka, Príbeh o kráse a hrôze alebo Zmluva). Záverečná „Pieseň mojej duše“ bola krásnou modlitbou a dôstojnou bodkou za spoločne strávenými okamihmi okolo pomyselného rodinného ohňa.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

#59 OpenMic november 2016 – Sveťo Šomšák – Peter Trnka – Milan Kalmár – Tomáš Straka –

Doprial som si 7 piesňový pesničkársky sólo set. Užil som si to naplno, pretože publikum boli moja rodina, moji priatelia, priaznivci a ľudia, ktorým dôverujem, to sa vždy dobre hrá. S Peťom sme spolu dali „Odhodlanie“, „Piknik“ a „Zastav ma“. Pred prestávkou Laco Sasák odovzdal Jurajovi Karlíkovi cenu za podporu OpenMic podujatí a všetci sme si dopriali 10 minútovú pauzu.

Po pauze Košická postmoderna, teda Tomáš Straka, Milan Kalmár a ja sme spolu s Peťom Trnkom odpremiérovali básnické divadlo Hrdina robotníckej triedy.

Boli to intenzívne 2 hodiny na pódiu a tak sa nemôžem diviť mnohým, ktorí to nedali až do konca. Napriek pomerne intenzívnej fluktuácii na strane publika, bol to vydarený večer a bol to zážitok.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

Komornejšie ako komorne, tak by sa dal zhrnúť októbrový otvorený mikrofón. Publikum tvoril dramaturg, fotograf, účinkujúci, ktorý práve nevystupoval a 3 diváci. Napriek tomu patrí moja nesmierna poklona Mišovi aj Števovi za profesionálny prístup.

Mišo je mladý muž, ktorému vždy rád vytvorím priestor, pretože keď hrá, má iskru v očiach. S touto iskrou Mišo spieva veselé aj smutné, svoje aj prevzaté, slovenské aj poľské. Večer otvoril preloženým textom slovinského pesničkára s názvom Cesta, ako sám uviedol, je to pieseň o ňom. Zaznela premiérová „bez mena“, balada Na javore, Drahá milá a iné z ktorých mi nedá nespomenúť môjho favorita – Hmyziu farmu. Michal sa rozlúčil Baladou o vernom fanúšikovi, kde sa naša malá komunita skalného publika pridala.

Števo je muzikantský típek. Človek zavrie oči a počuje spievať gitaru. Števova poetika načiera z každodennosti aby vzápätí vystúpala do najvyšších poschodí textárskeho neba „všetko je uschnuté ako farba, všetko je iné ako kliatba…“

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov

ProVocalsSisa, Lucia, Veronika, Zuzana a Barbie. Dnešný večer im sekundoval aj Rasťo Valanský na kajon. Dievčatá si priniesli svoje publikum a tak bolo pre koho hrať aj spievať. Technika na začiatku nespolupracovala preto som večer začal moderovať bez ozvučenie a svoje 4 pesničkárske vstupy som takisto odohral a odspieval naostro. Po pesničkárskom intre si sadli k mikrofónom mladé, krásne a šikovné baby, ktoré bolo radosť počúvať a na ktoré bolo radosť sa pozerať. Dievčatá odspievali niekoľko koverov od škandinávskej acapella formácie The Real Group, prespievali piesne z filmu Pitch Perfect a dali aj spirituáliky „Deep river“ a „Let me tell you good news“. Bolo mi zážitkom byť pri tom a vidieť ako sa rodia budúce hviezdy.

Budúcnosť patrí malým pódiám!
Sveťo Šomšák, dramaturg a organizátor otvorených mikrofónov